Milí bratia a sestry v Kristovi Ježišovi Spasiteľovi našom, drahí priatelia!
Reformácia, iniciovaná Dr. Martinom Lutherom a pod vedením Duchom Svätým v 16. storočí, predstavuje kľúčový moment v dejinách kresťanstva a kultúrneho vývoja Európy. Lutherova činnosť, vyvrcholená zverejnením 95 téz v roku 1517, vyviedla na svetlo zásadné pravdy evanjelia, najmä pokiaľ ide o ospravedlnenie z viery a autoritu Písma.
Lutherova teológia ospravedlnenia zaujíma centrálnu pozíciu v jeho učení. Vo Veľkom katechizme hovorí: „Skrze vieru v Krista sme ospravedlnení, a to nie na základe našich skutkov, ale na základe Božej milosti.“ Tento názor korešponduje s vyhlásením v Augsburgskom vyznaní, ktoré hovorí : „Naša cirkev učí, že človek nemôže ospravedlniť sám seba, ale jedine skrze vieru v Krista, ktorá sa mu pripisuje ako spravodlivosť.“
Lutherove myšlienky o ospravedlnení mali revolučný charakter, pretože odmietali predchádzajúce praktiky, ako napríklad predaj odpustkov, ktoré navodzovali dojem, že ospravedlnenie možno získať alebo kúpiť. Ako uvádza vo Veľkom katechizme: „Bez viery v Krista je všetko, čo konáme, bezcenné.“
Luther sa opieral o Písmo, ktoré mu bolo prameňom viery a pravidlom života. Vytvoril nový model duchovného života, ktorý sa sústreďoval na osobný vzťah s Bohom bez zbytočných medzivrstiev.
V postmodernej dobe, kde je pravda často vnímaná ako relatívna a subjektívna, sa Lutherove myšlienky stávajú opäť aktuálnymi. Mnoho ľudí dnes hľadá zmysel a identitu vo svete, ktorý je preplnený informáciami a rozporuplnými názormi. Lutherova teológia ospravedlnenia ponúka stabilný základ v chaotickom svete. Posolstvo, že ospravedlnenie nie je výsledkom našich činov, ale darom, môže priniesť úľavu a nádej tým, ktorí sa cítia zaťažení svojimi zlyhaniami.
V postmodernej kultúre, kde sa rozpadá tradičné chápanie autority, Lutherova zásada „Sola Scriptura“ (len Písmo) ponúka pevný základ pre duchovný život. Odmietanie autorít, ktoré nesú presvedčenie o absolútnej pravde, vedie mnohých k otázkam: „Kde nájdem pravdu?“ a „Čo znamená žiť pravdivo?“ Lutherova odpoveď – v Božom slove – je pre dnešného človeka rovnako relevantná.
Luther sa v Augsburgskom vyznaní vyjadruje, že „je potrebné vyučovať, že Božia milosť je skrze Krista daná každému, kto verí.“ Toto posolstvo je zásadné pre moderného človeka, ktorý čelí psychologickým a duchovným tlakom. V kultúre, kde sa rozpadá tradičné chápanie autority, Lutherova zásada „Sola Scriptura“ (len Písmo) ponúka pevný základ pre duchovný život.
Ospravedlnenie z viery podnecuje jednotlivcov k aktívnemu životu viery a k službe druhým. Luther vo Veľkom katekizme uvádza: „Ten, kto verí, má žiť v láske a službe blížnym.“ Uznanie, že nie sme dokonalí a že naše skutky nie sú základom našej spásy, nám umožňuje pristupovať k druhým s väčšou milosťou a empatiou. To je v súlade s evanjeliovým posolstvom o láske a službe blížnym.
V dnešnej dobe, keď sa mnohí snažia nájsť zmysel vo svete, ktorý ponúka povrchné hodnoty, Lutherovo posolstvo o milosti a ospravedlnení môže poskytnúť duchovnú hĺbku a stabilitu. Vyzýva nás, aby sme sa neuspokojili s povrchnými odpoveďami a hľadali pravdu v Písme, ktoré nás vedie k osobnému vzťahu s Bohom.
Dnes, 507 rokov po Reformácii je jasné, že dedičstvo Dr. Martina Lutera ostáva živé a relevantné. Jeho odkazy o ospravedlnení z viery a autorite Písma majú stále hlboký dopad na duchovný život jednotlivcov v postmodernej dobe. Lutherova výzva k autentickému vzťahu s Bohom prostredníctvom viery ponúka dnešnému človeku nielen nádej, ale aj smerovanie v zložitom svete, kde je pravda často zakrytá.
Prajeme si, aby toto posolstvo zasiahlo aj v dnešných časom čím viac ľudí a priviedlo ku Kristu. Nech sa tak stane! Amen!
Váš v Pánu oddaný,
Biskup Jaroslav
Dobrovoľný RAB Kristov