Spamätať sa na zosnulých
Naša cirkev sa okrem iného, zameriava aj na potešenie smútiacich v ɓôli. Keď nám umrie niekto blízky, člen rodiny, buďto príbuzný, spolupracovník, vedúci alebo priateľ, je nám ťažko, lebo sme s ním strávili určitési chvíle, roky…Častokrát si na tú osobu zaspomíname a navštívime jej hrob s nádejou, že sa zase v nebi stretneme. “ Hoci sú tak krásne príbytky pozemské, ktoré ľudia stavajú, omnoho však krajšie sú oné nebeské, ktoré na nás čakajú…“ hovorí sa v piesni č. 91 vo Funebráli.
Tak si aj Kysáčania spomenuli na zosnulých a to 3. novembra 2024, keď sa nešporné služby Božie konali v Dome smútku. Po nich položili kvety na hroby: bývalého velebného pána farára Pavla Turčana, zástupcu biskupa, potom bývalému dôstojnému pánovi biskupovi Andrejovi Beredimu a bývalému kantorovi Jaroslavovi Miháľovi.
Na tento spôsob si uctili aj svojich vodcov v minulosti ako i dlhoročného kantora. Každý z nich zanechal pečať v živote zboru. Na to si spomínajú tí, ktorí s nimi spolupracovali.
Treba si vážiť aj vedúcich v cirkvi a tiež nezabúdať ani na svojich blízkych zosnulých.
Anna Legíňová
“ 1. Viem ja, že v nebi je miesto krásne, kde sa skvie Kristus nad slnko jasné; láska a nádej, pravda a viera
do toho neba dvere otvára…
5. Keď sa so svetom raz rozlúčime,
v nebi nás čaká miesto, veríme!
Volajme k Pánu vo svojej viere:
Príď, Pane, otvor nebo nádherné! „
697 Evanjelický spevník