Tretí ročník letného biblického tábora pre mládežníkov sa odohrával aj tohto roku na Fruškej hore, v kongresnom stredisku Andrevlje od pondelku 24. júna do piatku 28. júna. Veľký záujem priviedol našich účastníkov až z 18 rôznych miest Vojvodiny a Slovínska. Radosť z obnovenia starých kamáratstiev, záujem spoznať nových ľudí a viera v Boha, vštepená do sŕdc viedla mládežníkov na tento tabor, ktorý sa tohto roku niesol v znamení významných osobností Starej zmluvy, keďže téma táboru bola Doba sudcov. Bola toto veľmi vhodná téma, ktorú mladým veriacim srdciam treba čím hlbšie priblížiť a vysvetliť, lebo sudcovia o ktorých sa mohli mládežníci dozvedieť: Debora, Barák, Gideón, Samsón a Jefte ako najväčšiu zbraň vo svojich bojoch o slobodu a právo používali práve vieru v jediného Boha. V Boha Abraháma, Izáka a Jákoba, v Boha ich otcov, v Boha našich otcov, v nášho jediného Hospodina mocností. Tá viera má byť aj našou silou v tomto svete, keď mladí ľudia odolávajú rôznym pokušeniam. Viera, ktorá dáva krídla, prenáša vrchy a dáva moc kráčať po vodách problémov.
Koordinátorom a vedúcim tábora bol Miroslav Poničan, pán farár z cirkevného zboru Selenča. Vedúcimi boli aj Dušan Hučka, pán farár z cirkevného zboru Aradáč, Mitja Andrejek, pán farár zo Slovínska, Vladimír-Gabriel Lovás z Kysáču a Teodora Šimoniová a Karmena Kováčová zo Selenče. Poctili nás svojou prítomnosťou aj pán biskup našej SEAVC Jaroslav Javorník, ktorý našim mládežníkom poslúžil ranným zamyslením. Branislav Kulík, pán farár z cirkevného zboru v Novom Sade nám poslúžil prednáškou o krste a príhovorom ku Večeri Pánovej. Tiež nás navštívila aj pani farárka z cirkevného zboru Laliť, Zuzana Poničanová.
Keďže sme si minulý rok všimli, že naši účastníci veľmi dobre fungujú v skupinách, rozhodli sme sa aj tohto roku tak urobiť. Pre lepšiu efektivitu boli mládežníci rozdelení do piatich skupín, lebo celkový počet bol 50 účastníkov. Skupiny sa volali práve ako aj témy, ktoré sme rozoberali na tábore: Debora, Barák, Gideón, Samsón a Jefte. Každá skupina si hneď prvý deň vypracovala svoj vlastný plagát, ktorý mal obsahovať všetky prvky, ktoré súviseli so sudcom, ktorého meno skupina mala. Skupiny medzi sebou súperili, keď išlo o vedomostné otázky za ktoré získali ako skupina plusy, ale tiež aj keď hrali rôzne hry počas spoločných aktivít. Boli tu aj plusy alebo mínusy za dochádzku, aktivitu počas prednášok a tiež aj mnoho plusov za ochotné ruky, ktoré sa hlásili k modlitbám pred jedením. Pomodliť sa vo verejnosti bola pre našich mládežníkov výzvou. Mladí ľudia majú niekedy obavy alebo strach modliť sa pred inými, je nám však radosťou, že prekonali tú bariéru. Tiež bolo veľkým potešením vidieť ako sa dá dobre spolupracovať v skupine s niekým neznámym, no túžba snažiť sa, s cieľom byť ako skupina čorat lepší zrodila nové kamarátstva.
Každý deň bol iný, plný zaujímavých nových poznatkov, hier, aktivít… Keď slnečné lúče zobudili uspaté tváričky bol akurát vhodný čas na rozcvičku, tak začínal každý jedeň deň. Cvičili sme alebo sme si zatančili Belgický tanec na čerstvom vzduchu. ,,Keď zasvitnú ranné zore, Tebe spieva zem i more“ tak sme aj my všetci spolu spievali na začiatku ranného zamyslenia, kým nám Gabriel, Andrej, Dajana, Marsel a Andrej hrali na svojich hudobných nástrojoch. Ranné zamyslenia mali na starosti vedúci a každý deň sa striedali. Nasýtení Božím slovom, ale hladní za telesným pokrmom pustili sme sa do chutných raňajok. No pred každým jedením sme si zaspievali pieseň ,,Ty nám dávaš dary“.
Doobedie bolo určené na prednášky. Pán farár Poničan, pán farár Hučka a Karmena Kováčová si rozdelili lekcie o sudcoch a každý deň mal niekto spracovať danú biblickú lekciu, predstaviť príbeh každého sudcu a poukázať na ponaučenie – na to, čo nás chce táto biblická zvesť naučiť a čo máme uplatniť vo svojich životoch.
Poobede sme sa snažili čím viac využiť pekné počasie, čistý vzduch, nádhernú prírodu a príjemný vánok. Chodili sme na prechádzky do hory a kochali sa v kráse, ktorú ponúka Orlovac, jeden z vrchov Fruškej hory, z ktorého je nádherný výhľad. Na takom mieste si človek naozaj môže uvedomiť, aký veľký je náš Boh, preto sme si na oslavu Jeho mena čítali Žalmy keď sme prišli ku cieľu našej prechádzky. Pán farár Mitja Andrejek zo Slovínska pozná mnoho zaujímavých hier, ktoré si naši mládežníci veľmi užili, lebo na každé popoludnie mal pripravené rôzne aktivity. K tomu mu tiež pomohli aj pán farár Miroslav Poničan a Andrej Javorník, mládežník z Kulpína.
Jedno poobedie sme namiesto prechádzky a hier mali kreatívnu dielňu – vyrábali sme si vlastné tričká. Naučili nás to katechétky z Boľoviec spolu s pani farárkou Annou Petrovićovou. Vďační sme za ich ochotu a trpezlivosť naučiť nás tejto zaujímavej technike. Každý mládežník a vedúci si svoje obyčajné biele tričko ozdobil pestrými farbami a motívom kríža alebo srdca a tým si odniesol aj hmatateľnú spomienku na tento tábor domov.
Každý večer sme sa zase stretli pri Božom slove, modlitbách a piesni. Nasledovalo večerné zamyslenie, ktoré mali na starosti vedúci. Naši účastníci si obľúbili aj rôzne nové mládežnícke piesne, ktoré sme ich naučili spievať. Po zamyslení sme jeden večer predstavili našim kamarátom zo Slovínska našu krajinu Srbsko. To mala na starosti Teodora Šimoniová, ktorá sa venovala aj učeniu slovenského jazyka o ktorý mali naši hostia zo Slovínska veľký záujem. Nasledovný večer nám svoju krajinu predstavili oni a tak sme navzájom kultúrne aj jedny druhých obohatili o nové informácie. Posledný večer bola prisluhovaná sviatosť Večere Pánovej. Srdcia našich mládežníkov boli vedené Duchom Svätým ďalej za oltár, na sväté miesto kde mohli prijať pravé telo a pravú krv nášho Spasiteľa. S vďakou na perách za odpustenie hriechov a za mocnú, večnú, nekonečnú lásku Otca k nám sme uzavreli štrtkový večer. V piatok sa už naši mládežníci lúčili záverečným vedomstným kvízom a spoločným obedom. Vyhlásili sme víťaznú skupinu tábora, zaspievali piesne, objali sa a v niktorých očiach sa objavili aj slzičky smútku, že je čas odísť. No dúfame, že sa opäť stretneme a že to, čo bolo zvestované týmto mladým ľuďom, prostredníctvom Ducha Svätého zostane vštepené v ich srdciach. Že budú hovoriť o Božom slove, či budú sedieť vo svojom dome, či budú kráčať cestou, či budú líhať alebo vstávať. Lebo: ,,Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin.“
Karmena Kováčová