Výňatok z príhovoru Rev. Anny Burghardtovej, generálnej tajomníčky Svetového luteránskeho zväzu, na stretnutí novozvolených vodcov členských cirkví v Ženeve – Wittenbergu 8. – 16. septembra 2022
Ctihodní vodcovia cirkví, drahé sestry a bratia v Kristovi!
Zdravím vás v mene Úradu spoločenstva Svetového luteránskeho zväzu! Nerada vás pozdravujem v mene SLZ, keďže vy ste Svetový luteránsky zväz – predstavitelia celosvetového spoločenstva.
Dnes chcem hovoriť o tom, ako sa SLZ zúčastňuje Božej holistickej misie. Je to pomerne zložitá úloha, ako to niektorí z vás už veľmi dobre poznáte, pokým pre niektorých z vás to môže byť prvým stretnutím. Dovoľte mi začať s krátkym historickým prehľadom, a potom prejsť na otázku o tom, ako SLZ vidí svoju účasť na Božom holistickom poslaní, čiže inak povedané: Ako svoje slová premieňame na činy.
Svetový luteránsky zväz, ktorý je dnes globálnym spoločenstvom 149 členských cirkví, bol založený v roku 1947 v švédskom meste Lund. Dejiny SLZ sú dejiny vzájomného spájania členských cirkví z rôznych regiónov. Keď bol SLZ založený, bola to federácia cirkví. V roku 1990 SLZ urobil krok ďalej a vyhlásil, že je spoločenstvom cirkví, v ktorom cirkvi zdieľajú oltár a kazateľnicu. Zároveň sú podľa Ústavy SLZ všetky členské cirkvi naďalej autonómne vo svojom rozhodovaní.
Svetový luteránsky zväz má krásnu formuláciu vízie: Oslobodení Božou milosťou, spoločenstvo v Kristovi žijúce a pracujúce spoločne pre spravodlivý, pokojný a zmierený svet.
Praktické uskutočnenie svojej viery je neoddeliteľnou súčasťou, ako SLZ chápe svoju holistickú misiu. Už v ranej cirkvi sa holistické poslanie chápalo ako kerygma (proklamácia), leiturgia (bohoslužba a modlitba), diakonia (služba blížnemu) a martyria (verejné svedectvo). Konštantnou úlohou SLZ a každej členskej cirkvi je reflektovať, ako sú tieto rôzne aspekty zastúpené v ich živote a práci, a v akom sú balanse.
Cirkev nežije mimo sveta, ale je povolaná rozširovať posolstvo o Ježišovi Kristovi vo vnútri a svetu. To zároveň znamená, že musíme analyzovať kontext, aby sme rozpoznali tie najzávažnejšie výzvy.
Čo Svetový luteránsky zväz robí jedinečným, je to, že je to jediné globálne kresťanské svetové spoločenstvo s teologickou prácou, prácou s členskými cirkvami, ekumenickými vzťahmi, Diakoniou a humanitárnou pomocou zjednotenými v tej istej organizácii, pod jednou strechou. Zatiaľ čo Oddelenie pre teológiu, misiu a spravodlivosť pracuje na otázkach, akou je luteránska identita, klimatická spravodlivosť, medzináboženské vzťahy, budovanie mieru, advokácia, rodová spravodlivosť, školenie vedúcich a Diakonia, Oddelenie svetovej služby sa sústreďuje na humanitárnu a rozvojovú pomoc, pričom cez naše krajinské programy podporuje viac ako 2 milióny utečencov a vysídlených osôb, najmä v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike.
Čo zostáva našou najdôležitejšou úlohou a výzvou v nadchádzajúcich rokoch tak pre Svätový luteránsky zväz ako celok, ale verím, že aj pre všetky členské cirkvi, je otázka: Ako byť poslom nádeje a zmierenia s Bohom?
Musíme byť poslami nádeje a zmierenia medzi našimi ustanovujúcimi, ekumenicky, a aj v našich spoločnostiach. Ako teda pokračovať v zhromažďovaní ľudí okolo Božieho stola, bez ohľadu na ich politické záujmy? V dnešnom polarizovanom kontexte môže byť cirkev často tým posledným miestom, ktoré ponúka spoločný priestor pre ľudí s odlišnými a protikladnými politickými záujmami a presvedčeniami. Ale môže sa to stať len vtedy, ak do centra postavíme Krista. Priblížiť sa k Nemu znamená aj priblížiť sa navzájom.
Boh je Stvoriteľom celého sveta a volá nás, aby sme jemne kráčali po tejto zemi. Dovoľte mi, prosím, zakončiť slovami slávneho estónskeho skladateľa Arva Pärta, ekumenicky zmýšľajúceho pravoslávneho kresťana, ktorý sa snaží vyjadriť jednotu celého stvorenia cez svoju hudbu: „Ľudskosť je jeden celý organizmus a ľudská existencia je možná len vo vzťahu k iným živým bytostiam. Koncept ,vzťahʻ sa musí považovať za smernicu, ako schopnosť milovať.“
Ďakujem za vašu pozornosť.